Hana rozlepila zaspaté oči. Nespoznával to tu. Biele steny, na kratšej z nich bola akási monštruózna obrazovka, pod ňou dizajnová skrinka. A ešte postele. Štyri. Na jednej z nich poskakoval chudý blonďavý chlapík a obchytkával stenu. Rýchlo sa pozrela pod prikrývku a spokojne si vydýchla. Bola oblečená. „Kde to sme?“ zašepkala trasľavým hlasom. Obchytkávač ledabolo […]
Pokračovanie článku